Evanjelici sa v Rožňave, starobylom kráľovskom a baníckom meste objavujú veľmi skoro po Lutherovej reformácii, už v roku 1522. Živnú pôdu reformačnému hnutiu pripravovali nemeckí osadníci a husiti,

ktorí sa s Jiskrovými vojskami dostali aj do Rožňavy, kde mali jednu zo svojich pevností.   

Evanjelickí veriaci v roku 1549 prijali pre svoj zbor Confessio Pentapolitana (Vyznanie piatich slobodných kráľovských miest). Po roku 1570 bola už väčšina rožňavského obyvateľstva protestantská a evanjelici obsadili prechodne aj rožňavský chrám, pôvodne zasvätený Panne Márii.

Pečať z roku 1842 (v strede vševidiace Božie oko v trojuholníku, kríž, kotva a kniha alebo dosky Desatora)

Reformačné hnutie sa zastavilo začiatkom 18. storočia zásluhou jezuitov a po ich odchode aj zásluhou františkánov. Rekatolizáciu začali jezuiti v r. 1708. Prevzali naspäť rožňavský chrám  a miestne nižšie a vyššie školy. V r. 1711 bola činnosť evanjelickej cirkvi v Rožňave zastavená - zbor sa pripojil k Brzotínu, kde si zemania vydržiavali vlastných kňazov. Keď v roku 1775 bolo v Rožňave založené rímskokatolícke biskupstvo, rekatolizačné úsilie sa zavŕšilo.

Po Tolerančnom patente bol zbor obnovený, Brzotín sa pripojil ako fília. V roku 1783 bol postavený drevený kostol. V tom istom roku sa na Spiši konali veľké vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčasnil aj cisár Jozef II. Pri tejto príležitosti panovník navštívil aj Rožňavu. Z tohto obdobia sa zachoval nápis o tom, že panovník Jozef II.prechádzal mestom na koči, kde ho prišiel privítať biskup so sprievodom. Panovník ale išiel rovno k brzotínskej bráne, kde ho už čakali evanjelici. Vtedy im povolil postaviť kostol v Rožňave. O tri roky neskôr bol kostol dokončený a otvorený 3. decembra 1786. Z čias stavby kostola sa zachovali správy o veľkej ochote a štedrosti evanjelikov.

Niekoľko storočí pôsobili evanjelickí duchovní vodcovia medzi obyvateľmi, kázali Božie slovo medzi ľudom, rozsievali evanjelium. V rokoch 1548-1555 je rožňavským farárom Ján Polykarp. V novovybudovanom kostole kázal medzi prvými členmi členmi zboru Samuel Major, ktorý tu pôsobil v r. 1782-1797. Ako senior pôsobil v rokoch 1834-1858 Ondrej Gőmőri, v rokoch 1859-1890 bol seniorom a superintendentom Štefan Czékus, v období 1890-1923 to bol Július Terray. Mnohí súčasníci si ešte pamätajú kazateľov Slova Božieho Pavla Rubaniského, seniora Vojtecha Ivanicha a najmä Jána Vecana, ktorý tu pôsobil v rokoch 1984-1996.